SK EN CZ

  • markiza
  • Bielkovinova dieta mdiet.sk eshop
  • Recepty nachudnutie M.Diet
  • Štvortýždňový balíček M.Diet
  • Previous
  • Ďalší
Späť

Stévia cukrová - Stevia Rebaudiana Bertoni

Počet zobrazení: 957

Stévia Rebaudiana Bertoni, známa aj ako Stévia cukrová, Stévia sladká alebo Sladké lístky, je rastlina, ktorá je 300-krát sladšia ako cukor, avšak bez kalórií. Má uplatnenie v potravinárskom priemysle ako sladidlo a je výborným pomocníkom aj pre diabetikov, pre ľudí, ktorí trpia nadváhou a chcú schudnúť ale aj v domácej kuchyni.

Stévia cukrová - Stevia Rebaudiana Bertoni

Trochu histórie

Keď bol v roku 1887 Dr. Moises Santiago Bertoni na expedícii v Paraguajských východných lesoch, od tamojších indiánskych sprievodcov sa dozvedel o tejto "veľmi čudnej" rastline.

Bertoni vtedy o nej napísal: "Vložením najmenšej častice ktorejkoľvek časti listu alebo vetvičky na jazyk, je každý prekvapený tou zvláštnou a extrémne sladkou chuťou, ktorá tam je. Kúsok lístku o veľkosti len niekoľko milimetrov štvorcových stačí na to, aby v ústach ostal sladký pocit jednu hodinu; niekoľko maličkých lístkov stačí na osladenie silnej šálky kávy alebo čaju." To je stévia.

Neskôr, čo objavil, bolo: "sladivá sila stévie je o toľko vyššia než cukor, že nie je potrebné čakať na výsledky analýz a kultivácií, aby potvrdili jej ekonomickú prevahu ... ten najjednoduchší test to dokazuje."

Stévia sa stala známou...

V roku 1913 vyšla správa zo štátneho laboratória v Hamburgu (Nemecko), ktorá poznamenala: "prijaté vzorky pochádzajú z dobre známej rastliny, ktorá pred niekoľkými rokmi znepokojila výrobcov cukru."

Neskôr, keď v 1960-tych rokoch Japonci začali prísne regulovať umelé sladidlá, z ktorých niektoré úplne zakázali, objavili ideálnu náhradu za cukor aj syntetické sladidlá: rafinované extrakty stévie a v roku 1970 verejne predstavili steviozidy na konzorciu výrobcov jedál. Podobne ako keď v USA používali sacharín a aspartám v rôznych produktoch, tak aj v Japonsku začali používať stéviu v rôznych jedlách, vrátane zmrzliny, chleba, cukríkov, zaváraninách, morských potravinách, zeleninách a limonádach.

Japonsko dokázalo nielen popularitu stévie, ale aj jej prispôsobivosť a bezpečnosť. Prispôsobivosť rastliny je v tom, že môže rásť v skleníkoch po celej ich krajine. Bezpečnosť užívania stévie bola dokázaná rozsiahlymi vedeckými skúškami.

Odrody Stévia poznáme cca okolo 150 druhov. Patrí do kmeňa Eupatoriaceae, čeľaď astrotivé - Aseraceae (Compositae). Je to rastlina, ktorá dorastá do výšky 30 - 60 cm.

Trochu teórie

Táto viacročná rastlina,  menší krík, je 300-krát sladšia ako cukrová repa, resp. bežný biely cukor. Sladkosť spôsobujú zlúčeniny glykozidickej povahy (diterpény) – glykozidysteviolu. Analýzou rastliny sa zistilo, že obsahuje 8 zlúčenín, ktoré majú vyššiu sladivosť ako cukor. Listy Stévie cukrovej obsahujú 6 - 12 % glykozidovsteviolu. V rastline bolo identifikované takmer 100 rôznych zlúčenín - živiny, éterické oleje, mikro množstvo rutínu (má vplyv na prenikavosť a pružnosť krvných kapilár) a B - sitosterolu.

stevia

V súčasnosti sa pestuje hlavne pre svoje sladké zlúčeniny, nazývané glykozidysteviolu, ktoré sú vynikajúcim nekalorickým sladidlom, najmä pre ľudí s diabetes alebo ľudí s obezitou.

Okrem sladivých látok - glykozidov, obsahujú listy Stévie aj ďalšie zlúčeniny, ktoré dodávajú tejto rastline liečebné vlastnosti. Sú to chlorofyl, xantofyl, oligosacharidy, voľné uhľohydráty, aminokyseliny, saponíny, bielkoviny, vlákninu, rôzne éterické oleje, triesloviny, minerály a vitamíny: vápnik, draslík, chróm, kobalt, železo, magnézium, mangán, fosfor, selén, kremík, zinok, vitamín C, beta - karotén (vitamín A), riboflavín (vitamín B2), thiamín (vitamín B1), niacín (vitamín B3), tokoferol (vitamín E), bioflavonoidy (vitamín P) a vitamín K.

Stévia cukrová obsahuje sladivé látky, nazývané glykozidysteviolu, ktoré sú v sušených listoch obsiahnuté asi v 1,5 - 15%. Majú nulovú kalorickú hodnotu, ktorá je využiteľná ako náhradné sladidlo pre ľudí trpiacich cukrovkou, s ochoreniami srdca, obéznych ľudí a pre osoby s vysokou kazivosťou zubov.

Výskumy sú zamerané na toxicitu, zloženie a metabolizmus látok obsiahnutých v Stévii. Skúmajú sa ich protizápalové i protinádorové vlastnosti. Neustále vznikajúce nové štúdie dokazujú bezpečné využitie Stévie, čo len dokazuje praktické skúsenosti obyvateľov Južnej Ameriky, Japonska a iných krajín.

Pri uplatňovaní požiadaviek racionálnej výživy stále viac vzrastá v posledných rokoch záujem o nízkoenergetické ako aj diétne potraviny. V súčasnosti sa zvýšil záujem o sladidlá na stéviovom základe, ktoré majú mnohé požadované vlastnosti, ako sú sladkosť, rozpustnosť, stabilita, nízka energetická hodnota bez toxických a karcinogénnych účinkov.

Najväčším spotrebiteľom Stévie cukrovej je Brazília a Japonsko, štáty Južnej Ameriky, Čína, Južná Kórea, Tajvan, štáty v oblasti Tichého oceánu a v poslednom čase aj Kanada a Severná Amerika. Začiatkom 20. storočia sa Stévia dostala do Európy.

Viac histórie

16. st. - španielski kolonizátori v Južnej Amerike zistili, to čo pre miestnych indiánov už bolo dávno známe, že listy rastliny kaahe'e sú sladké a domorodci ich používajú na sladenie čaju maté, ktorý má stimulujúce účinky, ale aj pri liečení niektorých chorôb a pri dochucovaní potravín.

r. 1887 - Moises Santiago Bertoni ”znovuobjavil” v Paraguay rastlinu, ktorej listy majú výrazne sladkú chuť.

cca 1900 - Stévia, tak nazvali túto rastlinu sa začala v širokej miere používať ku sladeniu nápojov.

r. 1901 - Anglický konzul v Asuncione (Paraguay) C. Grosling popísal vlastnosti tejto rastliny – niekoľko listov spôsobuje výrazne sladkú chuť čaju.

r. 1909 - Karol Dietrich uverejnil v časopise “Chemist & Druggist” článok “Zloženie EupatoriumRebaudiana”.

r. 1921 - Člen Obchodnej komory USA George Brady predstavuje v Oddelení pre poľnohospodárstvo stéviu ako “novú rastlinu s obsahom cukru, ktorá má veľký ekonomický význam”.

r. 1931 - Dvaja francúzski chemici zistili chemické zloženie listov stévie a sladkú zlúčeninu, ktorá je asi 300 krát sladšia ako cukor a nie je toxická nazvali steviozid.

r. 1941 - Anglicko, ktoré na začiatku II. sv. vojny má nedostatok cukru zakladá pokusy s pestovaním stévie.

r. 1954 - Japonsko, dnes najväčší používateľ stévie na svete zakladá výskumný ústav na výskum stévie a začína túto rastlinu v širokej miere aj pestovať.

r. 1970 - V Japonsku Konzorcium pre výrobu potravín sa oficiálne zaoberá marketingom predaja stévie a steviozidov.

cca 1980 - Stévia sa stáva – najmä v štátoch Ďalekého východu ekonomicky výnosnou plodinou.

r. 1985 - Stéviu doviezli do býv. ZSSR, ktorý široko rozvinul výskum v oblastí využitia steviozidov v potravinárstve, farmácii a kozmetike.

r. 1987 - Prvé pokusy s pestovaním stévie v Kanade. V štáte Ontário.

r. 1991 - V USA Komisia FDA zakazuje dovážanie listov stévie. O rok neskôr “Herbal Products Association” opätovne žiada FDA o povolenie používania stévie. Proti používanie stevie sa stavajú najmä výrobcovia umelých chemikálií a cukrovarníci.

r. 1992 - Ministerstvo pôdohospodárstva SR zaraďuje stéviu do výskumného plánu – možnosti pestovania stévie v SR.

r. 1993 - Slovakofarma Malacky začína dovážať listy stévie a používa ich ku sladeniu liečivých čajov určených diabetikom.

r. 1995 - FDA mení zákaz dovozu stévie a povoľuje ju používať ako dietetický doplnok k potravinám.

r. 1998 - na Slovensku sa dokončil výskum v oblasti extrakcie steviozidov. Začína sa ich overovanie v rôznych odvetviach potravinárskeho priemyslu.

r. 1999 - FAO schvaľuje používanie steviozidov ako potravinu a zaraďuje ich do skupiny sladidiel s kódom E-960.

r. 1999 - Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky schvaľuje použitie extraktu steviozidov ako polovýrobku pre ďalšie využitie v potravinárstve.

Pôsobenie steviozidov

Steviozidy nemajú karcinogénne ani mutagénne pôsobenie.

  • Regulujú množstvo cukru v krvi.
  • Zvyšujú aktivitu pankreasu.
  • Zlepšujú rovnováhu glukózy.
  • Zvyšujú príliv energie
  • Udržujú rovnováhu Chi častíc.
  • Stabilizujú krvný tlak.
  • Zvyšujú svalovú hmotu.
  • Urýchľujú zlepšenie stavu po námahe.
  • Zvyšujú schopnosť tela spaľovať tuk.
  • Zvyšujú kapacitu pamäti.
  • Spomaľujú degeneráciu tkane.
  • Vyrovnávajú večerné kolísanie hladiny energie.
  • Znižujú chuť na sladké.
  • Majú antiseptické vlastnosti, ktoré sa osvedčili pri liečení poranenej kože.
  • Majú antimikrobiologické vlastnosti, ktoré inhibujú rast streptokoka a iných baktérií.
  • Ošetrovanie kože – aplikácie pri akné, ekzémy a zápaly kože atď.
  • Utišujú bolesť.
  • prídavok niekoľkých kvapiek extraktu ku každému jedlu po krátkom čase (3-4 týždne) znižuje hladinu glukózy v krvi, znižuje fyzickú a duševnú únavu,
  • steviozidy narušujú mechanizmus vzniku hladu,

Zlúčeniny, ktoré sa nachádzajú v listoch: organické zlúčeniny - diterpény, triteprény, Betakarotén, stigmasterol, tanín, prchavé rastlinné oleje, bielkoviny, rutín, riboflavín, tiamín, vitaníny A a C, niacín a viac ako 60 vláknin a ďalších zlúčenín.

Anorganické prvky - listy obsahujú 1,4 % N, 0,3 % P, 2,4 % K, vysoký obsah Cr, ďalej Co, Fe, P, Ca, Na, Mg, Mn, Se, Si, Zn.

Stévia v ponuke MEDIDIET® tu....

Diskusia

(0 komentárov)
Žiadne komentáre


Ponuka produktov 

Infolinka m.diet:

0948 327 585

Lekársky garant: 

MUDr. Richard Kozár, MPH

e-mail: poradna@mdiet.sk

Produktový manažér: 

e-mail: info@mdiet.sk

 

Infolinka eSHOP: 

 0915 450 413

Centrum Banská Bystrica:

0902 374 700

Horná ulica 61/A, Banská Bystrica, 974 01

facebook gogleplus twiter youtube

mdiet heureka

certifikat

 

Prihlásenie

Táto stránka používa cookies. Viac info